Kvety pre Lauru

Ukázka z textu

Sestrička otvára izbu spiacej princeznej, ako si medzi sebou Lauru sestričky nazvali, vyťahuje žalúzie a prihovára sa jej... Keď sa otočí, zhíkne. Stretáva sa s pohľadom zelených očí... a napriek tomu, že na túto chvíľu všetci na oddelení čakali, vyľaká sa. Položí tácku s liekmi na stolík a rozbehne sa do ošetrovne.
„Pán doktor, je hore!“ vychrlí zo seba.
Lekár sa nemusí pýtať, koho tým myslí... v jej tvári je vzrušenie i radosť, a tak sa rýchlo poberie za ňou...
Pacientka sedí na posteli a začudovane sa okolo seba obzerá.
„Kde to som?“ hlas má zvláštny, akoby poprepletaný hodvábnou niťou... naozaj pripomína hlas princeznej z rozprávky.
„V nemocnici,“ povie lekár opatrne a čaká na jej reakciu.
„Och!“ s údivom naňho pozerá. „Ale prečo? Necítim sa zle.“
„Utrpeli ste vážny šok a otras mozgu...“
„Kde je?“ vyhŕkne zrazu a pohľad jej zelených očí sa mení. Už nie sú spomalené, ani udivené... zobúdza sa v nich niečo, čo naháňa strach.