Ja a on

Ukázka z textu

Keď sa o hodinu vracajú deti s Michalom domov, rozbehnem sa im v ústrety. Všetci majú červené vymrznuté líčka a domov priniesli kúsok chladu. Hreje ma však. Dvojčatám pomáham z otepľovačiek a nasmerujem ich do kúpeľne umyť si ruky. Michalovi dávam pusu a na chvíľu sa k nemu pritúlim.
„Si studený ako snehuliak,“ zasmejem sa a chcem sa odtiahnuť.
„Tak ma roztop,“ privinie si ma k sebe, v očiach má hravosť, ktorou si ma pred rokmi získal. Bozkávame sa uprostred haly, zabúdam na prítomnosť detí aj na rezne na panvici... vnímam len Michalove bozky a náš zrýchlený pulz... Aké je to jednoduché! Stačí nevidieť vždy len to zlé a...
„Aha!“ začujem za chrbtom Barborkin hlas, rezonuje v ňom nadšenie: „Maminka s ockom sa milujú!“
„Bozkávajú, ty teliatko!“ opraví ju Lucka a ja zbadám v jej očiach radosť... aj údiv. No, asi si budeš musieť zvyknúť, moja zlatá, pomyslím si a znova a znova bozkávam svojho manžela...
„Bože, rezne!“ spamätám sa po chvíľke, Michal sa uškŕňa, deti smejú...